NEUROSIS sa vo východnej Európe nevyskytujú príliš často. S výnimkou sólových a bočných projektov je zablúdenie kompletnej zostavy do týchto končin vždy tak trochu udalosťou. Avšak nielen preto do Viedne merali cestu ľudia z mnohých okolitých krajín. Napriek trochu hluchému medziobdobiu, nejaký ten rok po vydaní posledného albumu a krátko pre začiatkom nahrávania jeho nasledovníka, boli nezvykle zaľudnené priestory bývalého viedenského bitúnku predzvesťou veľkej udalosti.

Ešte stále čerstvá spomienka a rozpačité dojmy z vystúpenia veteránov SWANS schladia očakávania pred začiatkom setu hlavných hviezd večera. Tie prichádzajú na radu až po vystúpení duchovne spriaznených UFOMAMMUT, prezentujúcich sa tu v krátkom čase už tretíkrát po sebe s nie príliš obmieňaným repertoárom. Belgickí AMENRA mi vždy splývali v záplave podobných kapiel a tak počas ich vystúpenia absolvujem na najbližšie dve hodiny posledné nádychy čerstvého vzduchu.

„Keď stojím na pódiu, nechcem myslieť na ľudí, čo sa na mňa pozerajú. Chcem byť mysľou niekde úplne mimo. Sústredím sa len na seba a na hudbu. Nezaujíma ma interakcia s publikom, nezávisíme od jeho energie,“ vysvetľoval nám nedávno Steve Von Till v exkluzívnom rozhovore. Presne v tomto duchu sa nesie celý koncert. Bez pozdravov, bez ďakovania, s navretými žilami v napätých tvárach a pohľadmi uprenými kdesi inam valcujú NEUROSIS kusmi zvuku masu ľudí natlačenú pred pódiom.

Hudobný očistec je stupňovaný od nečakaného úvodu v podobe kultovej „Locust Star“ až po záverečnú povinnosť „Through Silver In Blood“ so zbesilým mlátením do bicích, prekladaným bubienky ničiacimi hlukovými efektmi. Medzi nimi odznejú s dych berúcim nasadením odkrvácané čísla z „Times Of Grace“ i očakávané a nemenej naliehavé skladby z posledného albumu.

Odspievanie úvodných veršov z „A Season In The Sky“ publikom sa ukázalo byť jediným a posledným pokusom prelomiť izolovanú zovretosť na pódiu. Táto pomalá skladba zároveň intenzitou podania prekonávala niektoré z ostatných svižnejších kúskov.

Nečakaným spestrením sa stávajú dve ukážky z chystaného, zatiaľ bezmenného albumu. Kým „Given To The Rising“ znamenal výraznejšie pritvrdenie, dve ťažké a pomalšie plynúce novinky akoby predstavovali návrat do čias „A Sun That Never Sets“ alebo „The Eye Of Every Storm“. Podstatné je, že boli rovnako skutočné a uveriteľné ako ostatné odohrané skladby.

Takmer dve hodiny trvajúci koncert ubieha napriek dusnej atmosfére a neustále rastúcej hlasitosti rýchlo, za nepoľavujúceho nasadenia z pódia. Ani na chvíľu necítiť náznak povinnosti a rutiny. Nie, títo v páni ten večer neprišli do práce.

Na svoj prvý koncert NEUROSIS som z rôznych dôvodov musel čakať mnoho rokov. Oplatilo sa.

Foto: ilustračné